bmx.localhost.sk

V lyžiarskom stredisku Jasná sa konalo v preloženom termíne piate kolo Slovenského pohára a zároveň Majstrovstvá Slovenska v zjazde. Ani mne sa nevyhli chýry o trati zodpovedajúcej svojou úrovňou tratiam svetového pohára, ktoré kolovali pred pretekom v bikerských kuloároch…

Počasie už počas týždňa nasvedčovalo že zďaleka nieje jasné ako sa napokon bude jazdiť, či nás čakajú blatové galeje alebo prašný svah. Po príjazde do strediska sme si obliekli všetky teplé veci, prezuli biky na spiky a po postavení stanu sme sa vydali na trať. Už z diaľky sme videli, že chýry neboli len plané reči ale naozaj sa jednalo o trať postavenú na úrovni svetového pohára. Na spodku trate bol postavený taký menší gapík, ktorý ešte v čase našej prvej inšpekcie vyzeral pomerne skočitelne. Po ďalších pár metroch sa trať pretransformovala na potok a po ďalších pár metroch sa zmenila znova na chodníček. Prvé dojmy boli veľmi zlé a začali sme uvažovať, že či sa má vôbec význam zaregistrovať. Okrem najpočetnejšej skupiny domorodých Slovákov dorazila opäť dobyvačná výprava z Poľska a keďže naši chodia brať medaile maďarom, prišli nám to oplatiť tentokrát oni. Vyzeralo to všelijako, rozhodne však na rakvu. Na druhý deň sme sa teda predsa len zaregistrovali a vyrazili znovu na trať. To, čo som videl na trati bolo niečo neuveriteľné. Chodník, ktorého povrch pripomínal hrnčiarsku hlinu bol posiaty prekážkami a strmými pasážami. Prvá jazda vo mne zanechala pocit začiatočníka a chcel som predať bicykel. To však zmenilo a začal som si na trati užívať každý kúsok, parádne rozbité strminy, lesy s vyjazdenými koreňmi, mini dropíky, odklopené pasáže, ale rozhodne som si netrúfal prejsť trať na jeden krát (ach tá kondička). To som však nebol sám a oddychujúcich bikerov sme obiehali v takmer pravidelných intervaloch. Postupne sa na trati vyjazďovali hlboké brázdy od kolies, vybrzďovali sa jamy, stredná časť trate pripomínala skôr tankodrom a pasáž, kde sa trať menila na potok sa predĺžila a posledný gapík sa stal pre väčšinu jazdcov definitívne neskočitelný, vrátane mňa.

Počas dňa padol kopec slušných crashov, z ktorých asi najhoršie dopadla Šiška a previezla sa vrtuľníkom do Liptovského Mikuláša. Vlastne mi tak trochu pripomína Bendera, ani si nespomeniem kedy sa na pretekoch aspoň minimálne nepoškodila. Večer sa konala hustá riders party, o ktorej asi netreba veľa písať lebo niektorých pod 18 by nemuseli nabudúce fotrovci pustiť. Na druhý deň som sa po jednej jazde, pri ktorej som musel pár krát zastať kvôli hustote pretekárov na trati a hlavne taktickému výberu oddychových miest, rozhodol ísť popozerať súťažné jazdy elity na trať.

Prvá lokácia, kde sme pozerali elitu a zvyšok jazdcov bol dosť brutálne rozbitý a strmý úsek po najväčšom skoku na trati. O prvý šok medzi divákmi sa postaral Mišo Červenka, keď tento úsek išiel takmer ako po asfalte a to na hardtailíku s asi 110mm vidlicou. O druhý šok sa postarali momentálne najlepší štyria jazdci z elity, konkrétne Vlasto Hynčica, Filip Polc – staviteľ trate, Dodo Javorník a Maciej Jodko, ktorým asi prestali fungovať brzdy, pretože inak si také rakety v tejto pasáži neviem vysvetliť.

Druhé kolo sme stáli v tankodrome, pri pravouhlej klopke po totálne rozbitom a vybrzdenom strmáku. Kedže sme boli po predchádzajúcej lekcii pripravení na rakety, bezchybný prejazd pasáže Červenkom nebol až takým prekvapením ako Polcov mini table na malom skoku za klopkou. Prekvapenie však bola Hyčicová jedinečná stopa, ktorá by väčšine ľudí nenapadla ani vo sne. Toto ma utvrdilo, že sledovať elitu na takejto trati je niečo, čo človek nevidí každý deň. A nemusia mať pritom na dresoch napísané Peat, Gracia…

Výsledky boli vcelku prekvapujúce, Vlasto Hynčica (Manitou Remerx Team) potvrdil svoju tohtoročnú absolútnu formu a zajazdil kozmický čas 3:14,00 a vyhral elitu o 7,29s pred Filipom Polcom (Filip Polc Racing Team) a Janim aka DoDom Javorníkom ( SCK VeloSprint Nitra). V junioroch vyhral s 5 sekundovým náskokom poliak Maciej Bochenek (Auto Bochenek Rowmix Sport) pred Matejom Vítkom (KHC Kaktus bike) a Tomášom Pagáčom (Filip Polc Racing Team).

V Hobby-HT “prekvapujúco” ako stále zvíťazil Michal Červenka (Cyclo Jiřička), ktorý druhému Pavlovi Zlatošovi z Považskej Bystrice nadelil 39sekúnd, pričom tretí bol Radomír Hynčica (Cyclo Jiřička) . V druhej turistickej kategórii Hobby-FS vybrali prvé dve miesta jazdci z Maďarska, konkrétne Polgár Ákos a János Kriszák (George SE) a tretím na stupňoch víťazov bol jazdec z Poľska Piotr Janik (K5 Wista). V prvej päťke sa tak po prvý krát neobjavil ani jeden jazdec zo Slovenska.

Vo veteránoch nedali jazdci z Kaktus Biku nikomu šancu a prvé miesto obsadil Roman Zemánek pred Marekom Jurčíkom, tretí bol Milan Suchomel (Bike Team Uničov).

Výprava húnov žala úspechy aj v ženskej kategórii. Tu zvíťazila perfetkným časom 4:30,57 Dalma Kiss (Vuelta SE) z Maďarska, druhá bola Zsófia Koczka (TOP 10 SE) rovnako z kraja za Dunajom a tretia skončila u nás už známa Anna Sojka (RMF FM Mountain) z Poľska. Štvrté a zároveň posledné miesto obsadila jediná SVK zástupkyňa v tejto kategórii – nezničiteľná a večná Helena Bošková (Norcobikes). Aj keď som sa o tom uź zmienil, podľa mňa boli tieto preteky naozaj na úrovni svetového pohára, či už organizáciou a zabezpečením, alebo úrovňou výkonov najlepších jazdcov. Lepšie strávený víkend si človek dokáže ťažko predstaviť. Aj keď v konečnom súčte na medaile sme prehrali, víťazov piateho kola bolo oveľa viac ako tých čo stáli na bedniach. Aby som ešte nezabudol, cenu Bikemagazínu získala od Filipa Polca Káťa Šišková a pripadá mi to ako keby to robila naschvál.

autor: Visby
foto: Rider st., Marci, Deadmeat
zdroj: bikemagazin.sk